"Svojou tvorbou a hudobnými aktivitami, ktorým zasvätil svoj život,
nám povedal veľmi veľa. Veľké dielo vykonal na poli kultúrnej
diplomacie," uviedla na sociálnej sieti prezidentka SR Zuzana
Čaputová. Začiatkom roka umelcovi udelila štátne vyznamenanie Rad
Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti
kultúry a umenia, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v
zahraničí.
Pripomenula, že Händler podporoval tiež dialógy o kreativite a
inováciách, ktoré boli preňho základom pre kultivovanie kultúrneho i
verejného priestoru. "Veril, že umenie ľudí a národy spája, že v hudbe a umení môžeme precítiť aj hodnoty humanizmu a spolupráce všetkých národov," doplnila.
Jack Martin Händler sa narodil 30. augusta 1947 v Bratislave, pred
svojou smrťou žil v Nemecku. Skúsenosť svojej rodiny s holokaustom
spracúval najmä prostredníctvom stredoeurópskeho festivalu a orchestra
pomenovaných po nemeckom rodákovi, skladateľovi Brunovi Walterovi. Hru
na husle študoval v Bratislave a v Moskve, kde bol jedným z posledných
žiakov Davida Oistracha. Koncertoval v Československu aj zahraničí,
najznámejšie bolo predstavenie Chačaturjanovho husľového koncertu so
Slovenskou filharmóniu v lete 1975, kde vystupoval v roli sólistu aj
dirigenta.
V roku 1978 emigroval do Nemecka, kde hral s viacerými hudobnými
telesami. Neskôr, v roku 1989, stál pri vzniku orchestra, z ktorého sa
neskôr vyvinul komorný orchester mesta Bratislavy Cappella
Istropolitana. Spolupodieľal sa na vzniku hudobnej akadémie na podporu
mladých talentov, taktiež založil orchester Solistes Européens
Luxembourg, s ktorým v roku 2004 odohral koncert pre Valné zhromaždenie
OSN na počesť rozšírenia Európskej únie.
V roku 2008 ho Európska komisia vymenovala za ambasádora pre
interkultúrny dialóg a o rok neskôr za ambasádora pre inováciu a
kreativitu. Štátne vyznamenania mu udelili Nemecko, Rakúsko, Fínsko či
Luxembursko.